reklama

Hashimotova nevesta

Keby som pred desaťročím čítala tento, alebo hociktorý článok s podobnou témou, alebo ak by som sa vtedy viac zaujímala, bolo by zrejme, vzhľadom na jeho povahu, všetko rovnaké tak ako je teraz... Hashimotova tyreotitída.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Pre laikov v skratke

Hoshimotova tireotitída je veľmi časté autoimunitné ochorenie (tvoj imunitný systém napáda vlastnú štítnu žľazu), ktoré postihuje viac ženy ako mužov. Dôvod neznámy. Ako keby nestačilo, že menštruujeme, nosíme a rodíme deti...Poškodená štítna žľaza pracuje „overtime“ aby vytvorila potrebné množstvo hormónov. Menia sa hodnoty krvných testov. Ale to sa môže stať až po niekoľkých rokoch. Ani o tom nemusíš vedieť. Príznaky sú tak rôznorodé, že by ti nenapadlo dať sa vyšetriť na štítnu žľazu. Teba nie, ale lekára by mohlo. Môjho nenapadlo. A keď už to bolo čierne na bielom, iba skonštatoval, že liečba je jednoduchá, stačí jeden liek na doplnenie hormónov. Na odpovede na otázky „prečo imunita napáda vlastný orgán“?, alebo „je to jediný možný spôsob ako sa vyliečiť?“ (nesprávny výraz, lebo autoimunitné ochorenie sa vyliečiť nedá), „čo bude potom, ak imunita nezvratne štítnu žľazu zničí?“, nebolo dostatok času. Dokonca som raz dostala odporúčanie, že si to mám vygúgliť...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prečo vlastne tento článok?

Lebo viem, že je nás oveľa viac. A viem, ako som trpela ja, keď som nemala potuchy, prečo sa mi diali veci, ktoré sa mi diali. Chcem sa podeliť o životnú skúsenosť, ktorá ti môže podnietiť zvedavosť, zamerať sa na vlastné telo a pochopiť, že orgány a procesy v tele sú nesmierne prepojené a liečiť iba dôsledok (teda chorobu) je vyslovene nezodpovedné, chcem ťa motivovať hľadať iné spôsoby a cesty ako si zvýšiť kvalitu života, keď si s tým už nútená/ý žiť. Každý sme iný. V článku opisujem moju vlastnú životnú skúsenosť a cestu, ktorú som si zvolila. Moja voľba, moja zodpovednosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hashimoto a ja

Predstav si tú úzkosť a strach, keď si v noci ľahneš do postele a vieš aká myšlienka bude nasledovať keď zatvoríš oči. Ráno sa nezobudím. Vidím, ako ma mama budí, ako mnou lomcuje ale ja som studená a tuhá ako mramor. Premýšľam v čom by ma asi pochovali. Vzápätí sa chichocem do periny lebo poznám mamin vkus.

Na strednej škole, od istého okamihu (alebo možno udalosti – tých bolo veľmi mnoho nakoľko bol otec alkoholik a mama rezignovala), som začala pociťovať nesmiernu únavu. Ako ťarcha, ktorá ti dosadá na plecia po ťažkej fyzickej práci. Často krát som si poobede zdriemla. Zobúdzala som sa ešte viac unavená. S vypätím síl som sa dokázala s škole sústrediť a udržať si známky. „ Si nejaká bledá a smutná“, vraví mama. Myknem plecami, aj tak som vo svojom vnútornom svete.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prvé čo mi napadlo (lebo to bolo vtedy veľmi in), že mám depresiu. Uvažovala som o návšteve psychológa, ale nenabrala som odvahu. Čo by som mu asi povedala? Že v noci myslím na smrť? Že ju vidím všade okolo seba? Namiesto toho som podstúpila krvné testy, ktoré vykázali nedostatok železa, vitamínu B a kyseliny listovej. Kúpila som si doplnky výživy s dobrým pocitom, že niečo robím preto, aby sa tento stav zlepšil. Naozaj sa zlepšil. Prečo som vtedy nepátrala hlbšie, neviem. Bola som mladá a menej zodpovedná k vlastnému telu. Okrem smrti som mala v hlave aj iné, viac bežné, myšlienky.

Čas plynul, odišla som do Rakúska, kde som si postpubertálny život užívala plnými dúškami. Všetko sa obrátilo na lepšie. Na zlú etapu svojho života som nerada spomínala. Začala som študovať v Nitre (mala som iba dve kritériá – žiadna matematika a čo najväčší počet kilometrov do rodného bydliska – domovom sa to už nedalo nazvať. Nakoniec som mala matiku 2, štatistiku 4 a účtovníctvo 6 semestrov – ale to som zbožňovala.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Posledný ročník som dokončila s bruškom a pocitom ohromného šťastia. S desať dňovým bábätkom sme cestovali na moje štátnice – bola som pripravená ako nikdy. Ten pocit bol skvelý, keď som v jednej ruke neskôr držala červený diplom a v druhej svoje bábo.

Tehotenstvo a prípravy na štátnice mi zaberali veľa voľného času. Chodili sme na rôzne testy. Občas sa stratili výsledky. Občas bolo niečo nad alebo pod normál. Bábo bolo v poriadku a to, že som spávala 13 hodín denne mi prišlo ako úplne prirodzená vec.

Kvázi liečba

„Musíte brať jednu tabletku denne – je to na doplnenie hormónov štítnej žľazy, ktorých máte teraz málo. Je to veľmi dôležité pre vaše dieťa. Môže byť defektné“...Vystrašíš sa, zješ aj SAVO, keď ti prikážu a vieš, že tým pomôžeš dieťaťu. Príbalový leták som preštudovala od začiatku do konca, samozrejme bolo tam toho veľa, ako všade inde. Tri mesiace po pôrode som išla (dobrovoľne) ku endokrinológovi, ktorý mi oznámil, že krvné testy sú v norme a že nie je nutné brať lieky. Tešila som sa. Aj tak som ich brala, iba keď som si spomenula (po pôrode). Na ultrazvuku som nevidela nič. Ale endokrynológ videl. Moja štítna žľaza je „trochu perforovaná“. Nuž čo, hlavne, že nemusím brať lieky. „Ak budete tehotná, musíte prísť zasa“. Toť, ortieľ vynesený. Spokojnosť na oboch stranách.

Autoimunitné ochorenie štítnej žľazy, známej ako Hoshimotova tyreotitída, je podľa farmaceutičky Izabelly Wentz stav, kedy štítna žľaza, napriek aktívnemu zápalu a napádaniu vlastným imunitným systémom, je ešte schopná produkovať hormóny. Neliečený stav vedie k nezvratnému zničeniu a znefunkčneniu štítnej žľazy.

Život letel ako voda, ubehli štyri roky (na žľazu som ani nepomyslela). Dostali sme rezidentské víza do Kanady a ani sme sa nenazdali a už sme boli pri pulte s tou najnepríjemnejšou osobou na svete (od nej ale záviselo to, či nám dá pečiatku na dokumenty a prepustí cez sklenené dvere s nápisom Welcome to Calgary.)

Keďže som bola už matkou a zdravie som si postavila na piedestál svojich životných hodnôt, zarezervovala som nám termín u všeobecného lekára. Podstúpili sme bežné testy, ktoré mi ukázali zvýšenú hodnotu TSH (thyroid stimulating hormones). „Príď o tri mesiace, uvidíme“, vravel lekár. Hodnoty výsledkov ďalších krvných testov boli omnoho vyššie a preukázateľnejšie.

„Máte Hoshimotovu tyreotitídu. Liečba je zrejme doživotná. Hormonálna. Hoshimotova tyreotitída vedie k nezvratnému poškodeniu štítnej žľazy“. 

Svet nemohol byť neférovejší. JA? Naozaj JA? Čo sa snaží recyklovať, variť a stravovať sa zdravo, čo nemá televízor a dieťaťu venuje všetok svoj čas, JA, ktorá paličkou vyťahuje topiace sa motýle z mláky alebo zachraňuje dážďovky na chodníku? Život sa mi zazdal odrazu o odtieň tmavší.

Hoshimotova tyreotitída postihuje asi 10% populácie USA. Pomer žien a mužov je približne 7:1. Medzi bežné sprievodné príznaky patrí zimomravosť, vypadávanie vlasov, bledá a suchá pokožka, zápcha, lámavé nechty. V horších prípadoch úzkosť, strach, výkyvy nálad. Izabella uvádza prípady Hoshimotových pacientov, ktorí boli nesprávne diagnostikovaní na chronickú depresiu, bipolárnu poruchu alebo poruchu osobnosti (a aj nesprávne liečení).

Vo vlastných rukách, na vlastnú zodpovednosť

Po preplakanej ceste domov, večeri a noci, som sa rozhodla, že hormonálnu liečbu nepodstúpim. Zatiaľ. Veď ma to nijako neovplyvňuje a to že som trochu unavená (keď robíš osem hodín s ľuďmi, vyzdvihneš dieťa, kráčate dva kilometre domov pešo, varíš večeru, upraceš, nachystáš na ďalší deň, splníš partnerove aj svoje požiadavky – tak mi to prišlo, akože si ešte zaslúžim medailu, ako to zvládam), na vankúši nachádzam vlasy, som bledá, mám mŕtvolne studené končatiny (partner to zbožňuje, lebo ho to ochladzuje), to zvládnem. Mám tri mesiace na nejakú inú alternatívu.

Príčiny autoimunitných ochorení zatiaľ nie sú známe (teda nám bežným smrteľníkom). Izabella so svojou matkou, doktorkou Martou Nowosadzkou vo svojej knihe Hashimotos Thyroiditis, Lifestyle interventions for finding and treating the root cause, uvádza viacero možných „spúšťačov“ autoimunitných ochorení ako nefunkčné alebo nedostatočné trávenie, nedostatok alebo prebytok jódu, chronické zápaly, rôzne druhy vírusových, bakteriálnych alebo hubových infekcií, mliečne alebo gluténové intolerancie, žiarenie, tehotenstvo alebo stres.

Pátrala som v pamäti, ale okrem častých angín (mama vravievala, že som často ako malá brávala antibiotiká), bežných detských ochorení, detského šelestu, neskôr v rannej dospelosti hepatitídy A a potom tehotenstva sa nič špeciálne v mojom živote nedialo. Možno stres. Nie zo školy, zo vzťahov, ale z rodičov.

Neodsudzujem lieky. Možno bude od nich môj zdravotný stav závisieť. Ale nateraz mám možnosť voľby. Navštívila som homeopatku. Certifikovanú. V Kanade na to musia mať „zdravotnú školu“ a potom ešte nejaké roky štúdia, aby boli certifikovaní. Z hodinového rozhovoru som odišla nadšená, že nie som jediná na svete a že s mojím problémom tam liečia pacientov na dennom poriadku, ale aj trochu sklamaná. To je všetko, čo mám urobiť?

Alternatíva ku konvenčnej liečbe

Vladimíra, urobíme mesačnú kúru vitamínom B12 a kyselinou listovou ( v injekčnej podobe). Pri studených končatinách je rozumnou voľbou začať sa otužovať (striaslo ma). Striedať studenú a teplú sprchu, viac krát, potom sa vyšúchať uterákom. Zázvor, kayenské korenie a škorica zvyšujú telesnú teplotu. Musíš zvýšiť príjem proteínov – mäso, vajcia, prípadné proteínové nápoje (to som odmietla). Obmedziť mlieko, prípadne nahradiť kokosovým, ryžovým alebo mandľovým (ostala som pri plnotučnom kravskom). Kvapkaj si 5 kvapiek vitamínu D. Pred spaním rybací olej – najlepšie z tresky, pretože je protizápalový. Znížime zápal, znížime aktivitu imunitného systému, znížime napádanie a ničenie štítnej žľazy. Zníž konzumáciu chleba, respektíve prejdi na bezgluténovú stravu (to som taktiež odmietla – rodičia mali vlastnú pekáreň a v Kanade pracujem v pekárni tiež). Určite znížiť príjem cukru. Zvýšiť príjem „zdravých tukov“ ako tukov z orechov a semien, avokáda, kokosového alebo olivového oleja. O mesiac si dáme urobiť testy a uvidíme.

Stálo ma to veľa úsilia, kým som sa nastavila na nové stravovacie návyky (aj tak som sa podvádzala, keď som slastne jedla čerstvý croisant alebo zmrzku). Pripadala som si ako zajac, keď som obedný stejk zajedala kusom čínskej kapusty. Ako dezert surová mrkva. Ako ďalší dezert orechy. Mesiace tortúry pomaly končili. Aj som si zvykla. S malým očakávaním som podstúpila krvné testy. Skepticky som čakala na lekára, ktorý mi mal výsledky. „Brala si tabletky?“ „Ako kedy“, vravím. „Čo to znamená“, nedá sa lekár. „ Tak každý druhý tretí deň“, zaklamala som. „ A kedy si vzala poslednú?“ Už mi išiel poriadne na nervy. „Pred troma týždňami“, vyhŕklo zo mňa. „Výsledky máš v norme“.

Síce sa výsledok týkal iba hodnoty TSH ( ktorú som mala 6.47 a po takmer 9 týžňoch tortúry 3.27) a nie hladiny hormónov alebo zápalu, bola som nadšená a šokovaná zároveň. Dokáže toto iba zmena stravy? O tri mesiace ma čakajú komplexnejšie testy. Držím sa rovnakej diéty. Zaradila som ešte oregánový olej na podporu imunity a prípadné zlepšenie rovnováhy v tráviacom trakte, keďže olej je známy svojimi antibakteriálnymi, antivírusovými a antifungicídnymi vlastnosťami.

Dôsledky Hoshimotovej tireotitídy sa líšia od pacienta k pacientovi. Mnoho žien nie je schopných otehotnieť, alebo vynosiť dieťa. Niektoré z nás trpia návalmi strachu a úzkosti, čo veľmi ovplyvňuje partnerské vzťahy. S Hashimotom sa zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení, diabetu melitu, Crohnovej choroby, lupusu, sklerózy multiplex a...

Ďalej už nebudem pokračovať. Viem čo ma môže čakať. Ale viem aj to, že som to výlučne ja (neskôr možno aj lieky), kto môže tento stav ovplyvniť. Som s Hashimotom spojená jednostranne nevýhodným doživotným putom. Nebojujem. Zmierila som sa. Viem, že je aj iná cesta.

Vladimira Sebestova

Vladimira Sebestova

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Iba mŕtva ryba pláva s prúdom... Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu